Po iné roky je celých 31 dní marca neustále pretkávaných podujatiami o knihách, knižnými burzami, besedami s autormi či prekladateľmi a v našom meste dokonca aj roztomilým verejným čítaním pre deti v pyžamkách.
Žiaľ, tie si nateraz budeme musieť odpustiť, ale možno nám nakoniec ostane viac času na samotné čítanie, a tak by sme si mohli povedať, že všetko zlé je vlastne na niečo dobré.
Veď čo je krajšie a čo viac šteklí zvedavosť, ako keď otvoríme neznámy zväzok a začneme slovo po slove odhaľovať osudy hlavného hrdinu, keď večer na pohodlnom gauči odcestujeme do diaľav či prežijeme výpravu, o akej by sa nám ani nesnívalo?
U Candlera sa to všetko začalo Twainom a šibalskými inšpiráciami, ktoré by dali zabrať nejednému rodičovi, pokračovalo to Vernom a fascináciou vynálezmi, až sa to prehuplo k Hugovi, Alighierimu či de Balzacovi a bola z toho pekná zbierka. Knihy mali uňho vždy významné miesto. Biele stránky k nemu na svojich krídlach prinášali príbehy plné humoru, napätia a ľudskosti a on ich vo svojom kresle pri šálke kávy prijímal s otvorenou náručou. Korenistá aróma kávy z galapágskych plantáží, ktorú mu roky posiela jeho priateľ z ciest, vytvárala perfektnú kulisu vzrušujúcich dialógov aj siahodlhých opisov.
Táto atmosféra sa pre Candlera stala kultovou a neodmysliteľnou súčasťou života. Preto ju zakonzervoval do 100 % sójovej vonnej sviečky EX LIBRIS s vôňou novej knihy, kávy a drevených políc.
Práve pri knihách totiž Candler pochopil, že dobrodružstvá sa nerodia na kopcoch, ale v srdciach, aj to, že dobrý príbeh neprežije, ak sa nepovie ďalej. Svojim knihám preto dáva poslanie. Neoznačuje ich pečiatkou EX LIBRIS, aby sa mu do knižnice vrátili, ako to robí väčšina ľudí. Naopak, robí mu radosť, keď sa jeho kniha niekomu páči tak, že mu ju zabudne vrátiť. Azda za to môžu tiež šibalstvá Toma Sawyera, ale Candler verí, že sa tak vytvára puto. Také, čo nepúta, ale spája. Preto je sviečka EX LIBRIS o chvíľach spoločenstva napriek samote, o nekončiacich priateľstvách aj o odpustení.
Výrazná vôňa kávy a novosť knihy, ktorá navonok pôsobí takmer surovo, sa pri horení miesi s lahodnou jemnosťou dreva a tá nás odnepamäti prenáša do vysnených knižníc, kde nájdeme nekonečné rady nádherne naleštených mahagónových políc, zástupy kníh s ošúchanými chrbtami, čiastočky prachu plávajúce vo vzduchu, hrejivé lúče slnka a typickú antikvariátovú vôňu. A s týmto obrazom pred očami dokážeme s odhodlaním povedať: chcem ich prečítať všetky.
Prajeme nám, aby sme tento obraz mali pred očami čo najčastejšie.
Tím Candler