Po prvých štyroch rokoch manželstva sa presťahovali od mamy. Tá má veľký dom a je v ňom sama, tak boli u nej. Výhody prevýšili romantické predstavy o spoločnom živote a nových začiatkoch a z ekonomických aj praktických dôvodov žili prvé spoločné roky v trojici. Čosi im však vravelo, že to nie je ono. Zatiaľ nemali deti. Kto vie, či vôbec budú mať...
Dnes si konečne prvýkrát sadli vo svojej novej obývačke. Po rokoch konečne vo vlastnom v trojizbáku v malom meste. Všetko je, ako si predstavovali. Okrúhly konferenčný stolík, tmavomodrá sedačka, v rohu svokrine jazyky ako pripomienka na staré časy a za chrbtom dvere do novučičkej spálne s obrovskou posteľou. Všetko je hotové. A tak pijú kávu. On a ona v dokonalom byte. A čo teraz? Je to už všetko? Všetko, čo ich najbližšie roky čaká? Ako dlho to bude takto? Pre koho?
Dokonalosť podľa našich meradiel býva zradná. Zdanlivý pokoj, ktorý prináša, rýchlo prekričí ľudská túžba napredovať. A tak aj oni - ona a on - chceli viac...
A potom prišiel.
V takmer každom dome nastane chvíľa, keď človek vstúpi do dverí a všetko je inak. Priestor má inú atmosféru, inak vonia a dokonca aj inak vyzerá. Candlerov svet prešiel takouto premenou, keď s manželkou priniesli domov malý uzlíček, ktorý prvé týždne neustále spal a nejasným pohľadom hľadal mamu. Bolo to dobre, pretože ohromený Candler sa naň nedokázal pozerať inak ako s bázňou a úžasom. Celé dni nechápavo skúmal tvár, ktorá mu bola tak neuveriteľne povedomá, no zas a zas nová. Chvíle, keď všetko pripravoval, maľoval izbu a chystal kolísku, už upadli do zabudnutia.
Teraz žije blízkosť. Blízkosť syna, jeho vláskov a ich nádhernú vôňu. Teraz vie, že chce byť prítomný a dotýkať sa tohto prísľubu nových objavov, originálnej osobnosti, veľkých myšlienok... Najradšej by sa od nich nepohol ani na krok. Všetko je inak a všetko má zrazu zmysel. A hoci už po zemi chodilo nekonečne veľa ľudí, tento jeden človiečik je dôležitý. Znova sú traja. No úplne inak. Na svokrine jazyky v kvetináči postupne sadá prach. Prázdnotu zapĺňajú úsmevy, zvládnuté ťažkosti aj zaslúžené chvíle samoty a káva na gauči. Majú na seba strašne málo času, ale vedia, že sú si bližšie. Veľká posteľ sa zrazu delí troma a nikomu to neprekáža. To je blízkosť daru, dotyk neba, šanca byť súčasťou niekoho veľkého.
Okamih tejto blízkosti a nekonečnej radosti sa Candler pokúsil uchovať v podobe 100 % sójovej sviečky Nekonečno + jeden s vôňou kolísky z javorového dreva, hebkých detských vláskov, púdru a akoby mliečneho závanu. Veď kedy, ak nie v máji, si môžeme pripomenúť, že láska je viditeľná, je skutočná a živá. Žije v našich deťoch a hoci mnohokrát zlyháme a možno to aj vzdáme, ona žije, lebo skutočná láska je navždy.
Kúpou tejto konzervovanej atmosféry podporujte občianske združenie Fórum života.
Prajeme Vám odvážny život!
Tím Candler