Viete, čo je na príbehoch najlepšie? Či je jar, leto, jeseň alebo zima, či máme päť detí alebo sme singel, či sedíme na nástupišti alebo v rozbehnutom vlaku, unášajú nás od neumytého riadu, zmeškaných termínov a nekonečne dlhých ciest... Často sa im bránime, lebo veríme, že na ne nemáme čas. Nechceme ich vpustiť do svojho sveta, lebo vieme, že by nás zmenili.
Je to tak, príbehy si v nás razia vlastnú cestu, a hlavne tie rozprávkové. Deti vďaka svojej zvedavosti, nevypočítavosti a chuti objavovať hltajú príbehy ako špagety s kečupom. Keď vezme do ruky knihu dospelý, často najskôr skontroluje dĺžku kapitol, či náhodou nie je odpudivá. Potom si napriek prísloviu nesúď knihu podľa obalu kriticky premeria vrchnú stranu a nakoniec si na hodinu sadne k netu, aby čekol recenzie, nech sa mu hádam nepáči niečo, čo má menej ako štyri hviezdičky.
Nuž, knihy to s nami vôbec nemajú ľahké, ale kde je vôľa, tam je cesta. Tak sa k veci stavali aj Candlerovi rodičia. V snahe aspoň nachvíľu pridržať jeho neuveriteľne dobrodružnú povahu a chuť neustále pobehovať naučili Candlera a všetky svoje deti počúvať rozprávky z platne. Starý gramofón stával v ich obývačke na vysokej polici bezpečne chránený pred rytierskymi súbojmi a vankúšovými bitkami a jeho chvíľa prichádzala vždy v nedeľu ráno.
Po sobote, keď sa mama od skorých hodín preháňala po dome s vysávačom a prachovkami, panoval všade duch oddychu a pohody. Na sporáku bublal vývar a mama pokojne pila s otcom kávu. Deti sa postupne rojili z postieľok a ešte rozospaté sa v pyžamkách ukladali na gauč. Nič sa im nechcelo, ale nič ani nemuseli. A vtom zaznelo pozvanie: Pustím vám platňu. Ako sa len tešili! Nečakali Vivaldiho ani Maláska. Všetci vedeli, že do nedeľného ticha vstúpi prešibaný vlk s hlasom Jozefa Kronera či veselý spev Janíčka a Marienky.
Z nádherne praskotajúceho dobrodružstva deti precitli až na kúzelnú vôňu orechovej bábovky, ktorú mama práve vytiahla z rúry. Na stole už čakali hrnčeky plné najlepšieho kakaa s medom od ocka, pri ktorých ako veľkí rečnili o tom, kto by ako premohol ježibabu... A hoci príbehy prebúdzali veľa nespútaných bitiek a siláckych rečí, vždy zanechali aj jasný odkaz víťazstva dobra nad zlom, ktorý im v žilách pulzuje dodnes.
Jednoduchosť takýchto chvíľ strávených so svojou rodinou zakonzervoval Candler do sójovej sviečky Rozprávka z platne s vôňou orechovej bábovky, medu a kakaa s praskotajúcim dreveným knôtom pripomínajúcim zvuk platne. Je to symfónia čerstvo upečeného koláča, čokolády a domáceho tepla, ktorá nás podobne ako vzrušujúci príbeh ochotne unáša do chvíľ strávených s rodinou. A tie si v novom roku všetci prajeme hádam najviac...
Držte sa a buďte zdraví!
Tím Candler