Veríte v zázraky? Tento advent u nás v rodine došlo k vyzradeniu vianočného tajomstva. Naše deťúrence sa razom zmenili na pragmatikov so zoznamom prianí a náročných požiadaviek. A tak sme si kládli otázku, či by nestálo za to, keby sa s veľkým odhalením ešte chvíľu počkalo. Veď predsa v dnešných časoch treba živiť vieru v zázraky ešte viac než kedysi.
Priznávame, obracali sme tú tému zo všetkých strán, až kým nám niekto nepoložil otázku, čo je pre nás vôňou Vianoc.
Keď u Candlera príde večer tesne pred 24. decembrom, začnú sa z pôjdu znášať cinkotajúce škatule pokryté vrstvou ročného prachu a nastáva chvíľa zdobenia stromčeka. Staré kartóny ukrývajúce rodinné poklady, ktoré si Candler s manželkou rokmi zbieral po jarmokoch a vianočných trhoch, obsadia celú obývačku a všade sa rozhostí nasladlá vôňa nostalgie. To však ešte nie je vôňa Vianoc.
Potom prinesú strom. Čerstvo zahlobený, práve rozprestierajúci svoje konáre ich tradične pokropí topiacimi sa cencúľmi. Vonia živicou, ihličím a lesom. Ale ani to nie je vôňa Vianoc. Postupne vybaľujú krehké spomienky: drevené hojdacie koníky od sestry, sklenené hviezdičky, ktoré zohnali v nákupáku, keď sa vzali, aj rozkošné ozdoby včelieho vosku z jarmoku. Všetko sa mieša a spoločne to vytvára nádhernú arómu. No ani tá ešte nie je vôňou Vianoc.
Keď je všetko hotové, vytiahnu z dna škatule zlatý klinec. Je ním betlehem. Nevonia. Je z papiera a hýri farbami. Položia ho na policu vedľa stromčeka a unavení konečne zhasnú svetlo. Všetko je, ako má byť. Stromček žiari a čaká na svoju chvíľu.
A malý betlehem s práve narodeným božským dieťatkom, Máriou a Jozefom ich vťahuje do príbehu. Do príbehu o Ruži, ktorá zrodila kráľa, o sene, ktoré ho hrialo, a o palmách, ktoré videli, zázrak, aký si my nedokážeme ani len predstaviť. Presne ich vône si Candler od detstva uchoval v mysli ako vôňu Vianoc. A práve konzervovaná atmosféra Betlehem neobyčajne dotváraná koledami o jasličkách, pastieroch a chudobnej mašťaľke je sviečkou mesiaca december.
Veď scéna v betleheme je sama o sebe zázrakom. Nebo sa dotklo zeme a z Márie sa zrodil Syn. Bez Neho by nebolo Vianoc, adventu, ba ani zázrakov. A preto Candlerove Vianoce nevoňajú ako škorica, ani ako vianočný strom, ale ako kadidlo, ktoré priniesli traja králi, ako seno, ktoré sýtilo dobytok, a ako palmy, ktoré v papierovom betleheme Vojtěcha Kubaštu vytvárajú fantastickú orientálnu kulisu. Poznáte ho? Slony, ťavy a kráľ s čiernou pleťou boli odjakživa to, čo pútalo Candlerovu pozornosť tak, že sa zriekol aj Popolušky. Chvíle, keď uprene hľadel na betlehem, skúmal postavy a počítal svätožiary, boli pre jeho vieru rozhodujúce.
Niektoré zázraky totiž máme priamo pred očami. Nie sú v darčekoch ani vo veciach. Sú v Láske.
Prajeme Vám milostiplné vianočné sviatky a hlavne veľa zdravia!
Tím Candler